Marec

11.4.2019

Mesiac marec bol v pred/škole radostne a netrpezlivo očakávaný už od začiatku roka, kedy sa deti dozvedeli, že vtedy sa im začína lezenie. Každé stredňajšie doobedie sme  žili lezením, deti prekonávali svoje hranice a niektoré aj strach, keď liezli stále vyššie a vyššie a každou hodinou si boli aj vďaka pozorným trénerom istejší a na záver lezka už zdolávali aj náročnejšie steny. Vždy sme odchádzali z Vertiga príjemne unavení a plní zážitkov. Aj v marci sme naďalej pokračovali v plávaní, ktoré nás každé utorkové ráno príjmne naladí na deň. 
Čo sa našich elipsových tém týka, tak v mesiaci marec sme oslávili nielen Tomáškove meniny ale pripomenuli sme si aj viacero medzinárodných dní – podiskutovali sme o právach žien, za ktoré bojovali krajčírky pri štrajku v New Yourku a čoho je nám pripomienkou Medzinárodný deň žien, pripomenuli sme si, aké je dôležité sa navzájom rešpektovať bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, etnicitu a neporušovať základné ľudské práva, ktoré má každý z nás pri vyvesení Vlajky pre Tibet. 21.marca sme vyjadrili podporu ľuďom s Downovým syndrómom oblečením dvoch rozdielnych ponožiek a podiskutovali sme o tom, že byť rozdielny je úplne v poriadku a každý z nás, či sme zdravý alebo nie je špecifická a výnimočná osobnosť. Na záver týchto medzinárodných dní sme si pripomenuli, prečo je dôležité recyklovať a čo to robí s planétou a všetkými, čo na nej žije, keď sa správame nezodpovedne a vyhadzujeme odpadky do prírody.
Ďalej sme na elipsách pokračovali v našej téme živočíchy, ktorú sme otvorili v marci diskusiou o zvieratách v treťohorách a štvrtohorách, pri ktorej sme si povedali aj o zaujímavých nálezoch z tej doby na území Slovenska, prešli sme si od bezstavovcov, kde deti veľmi zaujali svietiace medúzy a ťažká práca včiel ku stavovcom kde sme sa povenovali žralokovi, pri obojživelníkoch nás všetkých zaujala rýchlosť behu na pohľad veľmi ťažkopádneho hrocha, ale najväčší úspech mali orol skalný a kolibrík, pri ktorých deti zistili, že oni sami ešte nemajú takú výšku, ako je rozpätie krídel orla a boli fascinované rýchlosťou pohybu krídel malého kolibríka.
Ku koncu marca sme si na jednej elipse dali diskusiu o tom, ako by sme sa mali ku sebe navzájom správať u nás v pred/škole, aká je dôležité vzájomná úcta, rešpekt a slušnosť s ktorými sa dá spolu fungovať, aj keď nie sme najlepší kamoši.
Marcové pondelky sme sa s pred/školákmi vydali spoznávať, nami zatiaľ neprebádané lesné cesty a necesty. Navštívili sme spolu stajňu policajných koňov, ktoré sa páčili všetkým okrem Huga. Zistili sme kde sa "začína" potok, cez ktorý sme si postavili most, aby sme sa mohli dostať na druhú stranu, šplhali sme sa stŕmim svahom plým popadaných bukvíc a tak sme sa po každých dvoch vyšplhaných metroch šmykli znovu o meter dolu, a dokonca sme sa aj poprechádzali v korune obrovského strého buku, ktorý neodolal vetru. 
V stredu sme tradične búšili do bubnov a pri otvorenom okne sme neraz ozvučili celú ulicu. Na posledných hodinách sa knám ku koncu pridali škôlkári a tak ste s pod nášho okna mohli započuť celú kapelu Malých Opíc. 
Piatkové umenie bolo aj naďalej plné tvarov. Precvičili sme si našu predstavivosť. Poriadne sme sa zasmiali na Picassových "Troch muzikantoch" no a nakoniec sme sa  vybrali aj so štetcami von, kde sme sa nechali inšpirovať jarou.

 

Maťka, Maruška a Zuzka

Please reload

POSLEDNÉ PRÍSPEVKY
Please reload

ARCHÍV
Please reload

Inštitút celostnej edukácie © 2015

with Wix.com by zdk